Výsledky vyhľadávania

Jednoduchý trik na dokonalý poriadok. Poznáte ten pocit, keď otvoríte kuchynský šuflík a namiesto organizovaného priestoru vás privíta chaos? Rozsypané orechy, otvorené balíčky múky či cereálií a všetko sa neustále mieša dokopy. Ak hľadáte jednoduché a lacné riešenie, ktoré nielen urobí poriadok, ale aj maximálne využije priestor, mám pre vás skvelý tip: darčekové tašky . VYZERÁ TO AJ U VÁS TAKTO? Áno, tie bežné papierové taštičky, v ktorých dostávame darčeky na narodeniny či Vianoce, môžu v kuchyni poslúžiť ako skvelý organizačný pomocník. Stačí si ich niekoľko odložiť a použiť ich na triedenie surovín. PREČO PRÁVE DARČEKOVÉ TAŠKY? ✅ Lacné a dostupné  – nemusíte kupovať drahé organizéry, stačí použiť to, čo už máte doma. ✅ Pružné a prispôsobivé  – na rozdiel od pevných boxov sa tašky mierne ohnú podľa obsahu, takže sa lepšie zmestia do priestoru. ✅ Väčšia kapacita  – vďaka ich výške efektívnejšie využijete priestor v hlbších zásuvkách. ✅ Jednoduchá kategorizácia  – môžete si vytvoriť tašku na orechy, cereálie, múky, čokoládu či sušené ovocie, takže vždy presne viete, kde čo hľadať. AKO NA TO? 1. Vyprázdnite šuflík a roztrieďte suroviny Najskôr všetko vyberte von a pretrieďte. Staré či expirované potraviny vyhoďte a tie, ktoré používate najčastejšie, si pripravte na organizáciu. VYPRATAŤ, VYTRIEDIŤ A VYČISTIŤ ŠUFLÍK. 2. Vyberte vhodné tašky Najlepšie sú stredne veľké darčekové tašky s rozmermi okolo 20 × 30 cm . Môžu byť aj rôznofarebné alebo s rôznymi vzormi, aby ste sa lepšie orientovali. VYBERAJTE MENŠIE TAŠKY. FARBA TAŠKY MÔŽE KOREŠPONDOVAŤ S TÝM, ČO DO NEJ PÔJDE. 3. Rozdeľte suroviny do jednotlivých tašiek Do každej tašky vložte konkrétnu kategóriu potravín: • Orechy (vlašské, mandle, kešu, lieskové, mleté aj celé) • Cereálie a müsli • Čokolády a sladkosti • Múky a škroby • Semienka a zrná (ľanové, slnečnicové, mak, sezam, chia, quinoa…) • Sušené ovocie (hrozienka, slivky, marhule, brusnice…) PREHĽADNE ROZTRIEDENÉ POTRAVINY OCENÍTE HLAVNE PRI VARENÍ. 4. Uložte tašky do šuflíka Postavte ich vedľa seba tak, aby medzi nimi nevznikal zbytočný voľný priestor. Keďže tašky sú vyššie, využijete aj zvislý priestor šuflíka, čím sa do neho zmestí viac vecí. PRAKTICKY ROZTRIEDENÉ POTRAVINY PODĽA DRUHU. Výsledok: prehľadný a usporiadaný šuflík Už žiadne rozsypané suroviny, žiadne nekonečné hľadanie správneho balíčka. Všetko má svoje miesto a keď niečo potrebujete, stačí vytiahnuť príslušnú tašku. Tento trik je nielen praktický, ale aj ekologický – namiesto vyhadzovania darčekových tašiek im dáte druhý život a zároveň si zjednodušíte život v kuchyni. Používate na organizáciu kuchynských zásuviek nejaké vlastné triky? Podeľte sa o ne v komentároch! Z TOHTO SA S POMOCOU DARČEKOVÝCH TAŠIEK A ASI POL HODINKY VÁŠHO ČASU.... ...STANE PREHĽADNE A EFEKTÍVNE UPRATANÝ ŠUFLÍK. AK SA VÁM MOJE RECEPTY PÁČIA, DAJTE MI FOLLOW NA FACEBOOK , INSTAGRAM , TIK-TOK , YOUTUBE .

Lavaš je pôvodom z Arménska. Teší sa stále väčšej obľube. LAVAŠ zdravý nekysnutý chlieb Tento starodávny nekysnutý chlieb sa vyrába už po stáročia hlavne v Arménsku, na blízkom východe a aj v západnej ázii. Vďaka globalizácii sa dostal až k nám a to je naozaj dobre. Jeho výhodou je hlavne jeho jednoduchá a rýchla príprava (do 1 hodiny), ako aj fakt, že potrebujeme iba 3 ingrediencie. Nepotrebume ani rúru, aj keď klasicky sa pečie vo vysoko vyhriatych peciach. My si vystačíme s kvalitnou panvicou, najlepšie s kameninovou alebo nepriľnavou. Čím vyššiu teplotu dosiahneme, tým lepšie. Vďaka jeho pružnosti a tým, že je tenký, sa výborne hodí na slané aj sladké náplne. Môžeme ho naplniť mäsom, zeleninou, syrom, nechať ho zapiecť. Ale fantastický je aj na sladko. Tak isto ho môžete používať ako prílohu miesto klasického chlieba. Alebo ako základ na pizzu. Jeho využitie je naozaj univerzálne. POTREBUJEME 350g bielej špaldovej múky hladkej 175ml vlažnej vody 1ČL soli 20g oleja slnečnicového alebo sézamového (môžeme vynechať, ale ja to robievam s olejom) POSTUP Príprava cesta trvá cca 10 minút. Všetky ingrediencie vymiesime do hladkého pružného nelepivého cesta. Rukami alebo pomocou robata ho miesime 10 minút. Tento čas dodržte, inak by cesto nemalo tú správnu konzistenciu. Vymiesené cesto zabalíme do potravinárskej folie a necháme 30 minút odpočívať, kľudne aj na kuchynskej linke. Po tomto čase vidíme, ako cesto jemne zmälo. LAVAŠ príprava cesta Po vybalení z fólie musíme cesto znova premiesiť. Bude stačiť v rukách 2-3 minutky. Na podložke z neho urobíme šúlok a rozkrájeme ho na 10 rovnakých častí. Z týchto si urobíme guličky, ktoré prikryjeme fóliou, aby počas času pečenia nevyschínali. Pri vaľkaní si vždy každú guličku pomúčime, nech sa nám neprilepí na podložku. Pomocou prstov si guľku najprv roztlačíme do kruhu a potom valčekom vyvaľkáme tenkú, asi 1mm hruhú placku. Hrúbka je dôležitá, preto to neodflákneme a snažíme sa placky vyváľať čo najtenšie. LAVAŠ vaľkanie cesta Rozohrejeme si panvicu na max. Pečieme vždy jednu placku, medzi tým si vyváľame ďaľšiu a takto dokola, až kým nemáme všetky hotové. Ak to nestíhate, robte len jednu, potom sporák vypnite, vyváľajte si druhú a pečte. LAVAŠ pečenie Placky pečieme 20 sekúnd z jednej strany a 20 sekúnd z druhej. Ide to veľmi rýchlo, preto dávame pozor, aby sa nepripiekli. Pri pečení sa lavaš krásne nafúkne, čo je dobre. Para vo vnútri takisto pomáha, aby bol správne upečený. Po dopečení a prenesení na tanier zase spľasnú, nemusíme sa báť. LAVAŠ Pred pečením si ešte pripravíme tanier a vlhkú utierku. Tá nám pomôže, aby lavaš ostal mäkký. Hneď ako sa lavaš upečie, dáme ho na tanier a okamžite prikryjeme navlhčenou utierkou. Pri ďalšom lavaši postupujeme rovnako. Teplý lavaš šupneme pod utierku a tým dosiahneme, že ostane v perfektnom stave. Necháme ich pod utierkou až do úplného vychladnutia. Náš domáci špaldový Lavaš je hotový. Môžeme ho dať do uzatváracieho sáčiku. Týždeň vydrží pri izbovej teplote, omnoho dlhšie v mrazničke. Ak by vám náhodou stvrdol, nevadí, pokropte ho trochou vody a zohrejte. Bude ako nový. Keďže som si pred pár dňami robila olivovú pastu (recept nájdete TU ), ktorá sa k lavašu neuveriteľne hodí, mám ho nafotený s ňou. Ale vyskúšajte ho napríklad s kuracím mäsom a šalátom ako wrap alebo si ho môžete namáčať do kari, pripraviť si z neho pizzu....možností je naozaj veľa a jedna je chutnejšia než druhá. PRE VIAC RECEPTOV A ZAUJÍMAVÝCH INFORMÁCIÍ MA SLEDUJ NA INSTAGRAME A FACEBOOKU.

Koložvárska kapusta je výnimočné jedlo, ktoré spája chuť kapusty, mletého mäsa a ryže. Na Slovensku sa varieva dosť často. Nie preto, že by jej príprava bola nejak obzvlášť jednoduchá, ale preto, že je to veľmi šťavnaté, chutné, sýte jedlo. Milujú ho deti aj dospelí. Dúfam, že so mnou budete súhlasiť, že je to jedlo jesene a zimy. Po dopečení sa bude vôňa koložvárskej kapusty niesť celým bytom, možno až k susedom. Určite si ho zamilujete tak ako my na Slovensku, v Čechách a hlavne v Maďarsku. KOLOŽVÁRSKA KAPUSTA HISTÓRIA KOLOŽVÁRSKEJ KAPUSTY Už podľa názvu je zrejmé, že toto jedlo pochádza z Maďarska. Začalo to kvasenou kapustou. Všeobecne sa kvasená kapusta, z ktorej sa jedlo robí, k nám dostala v 13. storočí vďaka vpádu mongolských Tatárov, ktorí si ju nosili so sebou. Potom sa usídlila v Maďarsku a odtiaľ putovala ďalej do okolitých krajín. Koložvárska kapusta vznikla ako inak v meste Koložvár a my sme mu za to vďační. Je to veľmi chutné jedlo, ktoré zasýti celú rodinu. Myslím si, že je to také jedlo nášho detstva. Náročnosť receptu je na moje gusto trocha komplikovanejšia na začiatku, čo mu vo výsledku odpustíme. Koložvárska kapusta je totiž fantastické jedlo. Z tohto receptu vám vyjde plný pekáč koložvárskej kapusty, čo vám bude stačiť pre celú rodinku aj na obed aj večeru. KOLOŽVÁRSKA KAPUSTA RECEPT. INGREDIENCIE 700g kyslej (kvasenej) kapusty 2dcl vody 100g ryže 150ml vody trocha soli 400g mletého bravčového mäsa 2PL oleja 1 cibuľu 1/2ČL mletej rasce trocha mletého čierneho korenia 2ČL mletej červenej sladkej papriky 2 strúčiky cesnaku 1ČL soli trocha vody na podliatie 300ml kyslej smotany 250ml smotany na šľahanie (môžeme nahradiť smotanou na varenie) 1/2ČL soli jednu klobásu olej na vymazanie plechu plech cca 25x20cm POSTUP KOLOŽVÁRSKA KAPUSTA Recept je rozdelený na tri časti a presne tak budeme pri varení postupovať. 1.PRÍPRAVA KAPUSTY Pri kúpe kyslej kapusty sa riaďte jej kvalitou. Voľne predajnú kapustu na trhu ochutnajte, balenú si vyberte podľa jej obsahu. Nemala by obsahovať konzervanty a iné zbytočné látky. Z kapusty vylejeme vodu, ktorá by nám zbytočne jedlo prekyslila. Kapustu dáme do hrnca, podlejeme vodou a necháme variť do mäkka. Trvá to zhruba 15-20 minút. Dáme pozor, aby bola stále trocha podliata, bez vody by vyschla. 2.PR ÍPRAVA MÄSA Na olejii si orestujeme cibuľu, ktorú sme si pred tým ošúpali a nakrájali na malé kocky. Pridáme mleté mäso a orestujeme ho. Restujeme 10 minút. Pridáme čierne korenie, soľ, rascu a na koniec červenú papriku. Podlejeme vodou, zakryjeme pokrievkou a dusíme 20 minút. Po dovarení ešte pridáme pretlačený cesnak. 3.PR ÍPRAVA RYŽE Ryžu si uvaríme klasicky ako ju robievame, len o 5 minút kratšie. Dovarí sa počas pečenia v rúre. Ryžu nasypeme do hlbšieho hrnca, zalejeme vodou, trocha osolíme a varíme 15, max 20 minút. Počas varenia ryže si pripravíme úžasne chutnú smotanovú zálievku. Zmiešame smotanu a šľahačku s trochou soli. AK SA VÁM MOJE RECEPTY PÁČIA, DAJTE MI FOLLOW NA FACEBOOK , INSTAGRAM , TIK-TOK , YOUTUBE. KOLOŽVÁRSKA KAPUSTA KOMPLETNÝ POSTUP Všetko, čo sme si predpripravili, začneme vrstviť do pripraveného, vymasteného hlbšieho plechu. Do vymasteného plechu/pekáča vrstvíme najprv polovicu kapusty, na ňu polovicu ryže a potom polovicu mäsa. Zalejeme polovicou smotanovej zálievky. Toto opakujeme ešte raz. Na vrch pridáme trocha zvyšnej kapusty. Všetko zalejeme zvyšnou smotanovou zálievkou. RADA: koložvársku kapustu pritlačíme pomocou varechy. Vďaka tomu bude koložvárska kapusta lepšie držať svoj tvar po dopečení. MALÁ FINTA: Ja zvyknem na vrch poukladať nakrájanú klobásku. Klobáska pustí výbornú šťavu, ktorá celej koložvárskej kapustej pridá ďaľší chuťový rozmer. Jej chuť bude počas pečenia pozvoľna stekať cez všetky vrstvy kolžvárskej. Na konci pečenia z nej budú prvé chrumkavé chuťovky, ktoré ešte teplé budete potajomky vyjedať. Vďaka nim vydržíte, kým koložvárska kapusta aspoň trocha vychladne a vy si ju budete môcť naložiť na tanier. Pripravený plech dáme piecť do vyhriatej rúry na 180/200st. cca 45 minút. Keď po celom byte začne rozvoniavať kapusta a vrch koložvárskej kapusty má zlatavú opečenú farbu, viete, že vaša koložvárska kapusta je hotová. KOLOŽVÁRSKA KAPUSTA Bežne sa koložvárska kapusta podáva s varenými zemiakmi. My ju však máme radi aj bez nich. Takže ide skôr o silu zvyku, ako ju jedávate. Môžete ju podávať s alebo bez zemiakov. RADA NA ZÁVER Tipy na vylepšenie: • Ak máte radi výraznejšiu chuť, pridajte do mäsa trochu údenej papriky alebo nakrájanú slaninu. • Pre vegetariánsku verziu môžete mäso nahradiť šošovicou alebo hubami. • Koložvárska kapusta chutí ešte lepšie na druhý deň, keď sa chute prepoja. Priznajte sa, že sa vám zbiehajú slinky? Uvarte si doma svoju koložvársku kapustu či už podľa môjho receptu alebo vášho rodinného. Určite si dobre pochutnáte. KOLOŽVÁRSKA KAPUSTA

Alebo skôr pörkelt. Názov nechám na vás. Ale recept už bude v mojej réžii. Ak sa budete držať presných pomerov, ktoré som pre vás navážila, nemôže vám nevyjsť. Najlepší perkelt z kuracích stehien. Perkelt je tradičné jedlo stredoeurópskej kuchyne, ktoré pochádza z Maďarska, kde sa podobá na populárny guláš. Základom je bravčové mäso (prípadne kuracie či hovädzie), pomaly dusené na cibuli a mletej paprike, čím vzniká lahodná, hustá omáčka. Jedlo je obľúbené pre svoju jednoduchosť a sýtosť, často sa podáva s haluškami, zemiakovými plackami alebo cestovinami. Toľko k pôvodu jedla, ktoré je u nás notoricky známe a veľmi obľúbené. INGREDIENCIE: 500g kuracích stehien /vykostených/, môžete použit aj libové bravčové mäso, ak ho obľubujete 3 polievkové lyžice oleja 100 g cibule 1 strúčik cesnaku 1 polievková lyžica sladkej mletej papriky 2 čajové lyžičky soli 200 g kyslej smotany POSTUP: Cibuľu nakrájame na malinké kocky. Orestujeme na oleji asi 5 min. Kuracie stehno si nakrájame na stredne veľké kúsky. Prídáme do panvice. Orestujeme zo všetkých strán. Restujeme 10 min, dokým sa celé mäsko nezatiahne a dostane peknú farbu. Osolíme,  okoreníme. Pridáme mletú papriku. Papriku orestujeme, ale iba 10 sekúnd, aby sa nám nepripálila. Hneď zalejeme teplou vodou. Pridáme celý cesnak. Premiešame. Zakryjeme pokrievkou a varíme 30 minút na slabšom stupni. Perkelt nám musí stále trocha bublať, ale nie úplne vreť. Po dovarení ochutnáme. Ak je treba ešte dosolíme, dokoreníme. Vyberieme cesnak, ktorý môžeme vyhodiť alebo zjesť. Kto má rád pikantné, tak môže pridajte jednu čili papričku počas varenia. Poprípade nahradiť mletú sladkú papriku tretinou pikantnej mletej papriky. Na záver, po dovarení, dochutíme perkelt smotanou. Osobne uprednostňujem kyslú smotanu pred smotanou na šľahanie alebo na varenie. Kyslá smotala dodá perkeltu ten správný šmrnc. Cítite tú vôňu mäska, papriky a smotany? Už si stačí len uvariť kolienka, halušky, či ryžu. Budete sa zalyzovať až za ušami. AK SA VÁM MOJE RECEPTY PÁČIA, DAJTE MI FOLLOW /FB, IG, TIK-TOK, YOUTUBE/.

Viete čo je to TAJINE, MEDINA, RIAD, OUARZAZATE, či kto sú to BERBERY? Po prečítaní mojich nádherných zážitkov sa všetko dozviete. MAROKO, JAR 2019 Marakéš nabola moja vysnívaná destinácia, dostala som sa tam náhodou, vďaka mojim kamarátom, ale vďaka tejto krásnej náhode som spoznala orient- svet plný vôní, farieb a života. Strach a predsudky z islamskej krajiny vystriedali zážitky, ktoré vo mne budú rezonovať ešte dlhý čas. Ak by ste aj vy radi navštívili toto životom pulzujúce mesto, nechajte sa inšpirovať. Tento čas bol pre mňa pretkaný nezabudnuteľnými zážitkami....hmmmm... závan orientu je tak omamný, plný netradičných chutí a vôní...prečítajte si mojich 7 dňoch v Marakéši. MAROKO : konštitučná monarchia rozloha: 446 550 km² počet obyvateľov: 35 325 000 úradný jazyk: arabčina, v školách sa učia aj berbersky a francúzsky, vo vyšších ročníkoch anglicky a nemecky obyvateľstvo: arabi, berberi a židia Maroco sa nachádza na severozápade Afriky. Pohorie Atlas rozdeľuje krajinu na dve časti- na sever od Atlasu je zelená krajina plná života, smerom na juh od Atlasu začína Sahara. MARAKÉŠ : veľké marocké mesto v srdci Maroka s počtom obyvateľov viac ako 1 milión. 1. DEŇ: UBYTOVANIE A CESTA Spoločnosť Raynair ponúka cenovo veľmi výhodné letenky a 4 hodinová cesta ubehne veľmi rýchlo. Na letisku už čakajú taxíky, ktoré vás veľmi radi odvezú do vášho hotela alebo riadu. Ceny sú naozaj rôznorodé a preto sa dohodnite vždy dopredu, aby ste potom neboli prekvapení. Ubytovanie sme mali vybavené dopredu cez booking v klasickom marockom dome, ktorý sa nazýva RIAD . Riad je dom s vnútorným atriom, ktoré je buď otvorené alebo zastrešené. Vytvára to dojem voľnosti a vzdušnosti. V riade máte veľa izieb na ubytovanie a v čase raňajok sa vďaka stredovému átriu môžete stretnúť s ostatnými hosťami, vychutnať si raňajky, ktoré okrem klasického marockého pečiva, obnášajú aj veľmi silný zelený čaj s mätou, ktorý vám až nebezpečne osladia. Pre mňa nezvyk, ale na týždeň som sa tejto ich sladkej tradícii nevyhýbala. Takýto čaj vás nakopone na celý deň, čo som ocenila pri celodenných výletoch. UBYTOVANIE: Résidence Miramare Marrakech Čisté a priateľské ubytovanie v starom Marakéši s veľkým priestorom a výbornými raňajkami v cene, ktorá bola naozaj veľmi výhodná na to, že sme boli skoro v centre. 2.DEŇ: MEDINA (centrum mesta) Na druhý deň sme sa vybrali preskúmať krásy starej časti Marakéša, ktorá bola obohnaná historickými hradbami a starými palácmi, do ktorých sa poväčšinou nedostanete, lebo v nich stále býva kráľ a jeho rodina. Po prvotnom šoku z množstva ľudí, motoriek a áut, sme sa naladili na atmosféru a pulz mesta . Samozrejme, že ako európania sme boli neprehliadnuteľní a každému bolo jasné, že sme turisti, ale vďaka množstvu turistov to nebolo až také zlé. Ako turistu na vás stále niekto pokrikuje, láka vás do svojho obchodu, ponúka jedlo a posedenie v reštaurácii a dievčatám sa skladajú poklony o ich krásnych očiach a podobne, no po určitom čase zistíte, že sa nemusíte zastaviť, ak nemáte záujem. Iba zvorilo poďakujete a idete ďalej. Alebo sa tvárite, že nepočujete a idete ďalej. Celé Maroko aj Marakéš je zväčša pieskovej farby, od budov až po autá. Čo sa mi však páčilo bolo to, že budovy sú nízke, maximálne 3-4 poschodové. Vytváralo to pocit dediny a malých mestečiek, aj keď to bolo väčšie mesto. Ich brány a dvere sú malými farebnými skvostami, skoro až umeleckými dielami a nedajú sa prehliadnuť. Vytvárajú charakter celého mesta. A tak ako u nás je Čumil na všetkých možných suveníroch, tu nájdete brány na magnetkách, pohľadniciach... Vôňa, ktorú som si v pamäti priniesla až domov, je taká exotická, že sa jej nebudete vedieť nabažiť. Vďaka všetkým tým malým obchodíkom s korením, santalovým drevom, eukaliptom, keramikou, hennou a mnohými inými vecami má toto mesto svoju vlastnú vôňu. Sem tam zavanie odér močoviny, ktorý je tam vďaka tomu, že muži môžu cikať kdekoľvek, ale to asi patrí ku krajine, kde majú väčšie slovo muži a väčšina ľudí trávi svoj deň na ulici, kde pracujú. MEDINA old town 3.DEŇ: pohorie ATLAS a miestny obyvatelia BERBERY Ak ste v Marakéši na viac dní, je dobré si naplánovať výlety za pamiatkami a zážitkami. Môžete to spraviť dvoma spôsobmi. Cez booking alebo priamo na mieste. Po celom meste je veľa "agentúr", ktoré ponúkajú skoro rovnaké výlety. Samozrejme, tak ako v obchodoch, nedajte sa nalákať na prvú cenu. Dajte na svoj šiesty zmysel, sympatie a referencie na inernete. Nový svet dorazil aj sem a tí, čo sa o svoj biznis starajú, tak im záleží na dobrých recenziách na nete. Môj prvý výlet bol cez booking, ale aj tu bola možnosť zjednať lepšiu cenu. Vybrali sme sa spoznať históriu pôvodného obyvateľstva Berberov , ich život, typické hlinené obydlia , ktoré sa odhaľovali po kopcoch pohoria Atlas , kam sa počas arabskej okupácie pred stáročiami stiahli z miest, usídlili a prestali kočovať. Mali sme skvelého sprievodcu, ktorý nám celú cestu hovoril všetko, čo sme chceli vedieť. To, že pred islamskou vierou verili v prírodné božstvo, to, že majú okolo 7 a viac detí, manželku a manžela vám vyberú rodičia, nevera je skoro nemysliteľná a môžete ísť za ňu aj na 3 roky do väzenia. Ale aj to, ako sa už konečne môžu vzdelávať aj ženy a niektoré to dotiahli aj na univerzitu. To, koľko práce majú miestni ľudia s pestovaním a výrobou ich tradičných produktov ako je arganový olej, pleťové masky, rôzne krémiky, ovocie a zelenina, chovom oviec a následným spracovaním kože a mäsa. Ženy vstávajú ako prvé a posledné idú spať. Deti chodia do školy 6 dní v týždni, od 9-18 a majú 2 hodiny obedovú prestávku. Výlet do Atlasu spojený s perfektným výkladom a domácim obedom , LINK : 55,-/70,-euro (cena sa dala na mieste zjednať) 4.DEŇ: výlet na ŤAVÁCH Tento deň milujem, lebo som prvý krát sedela a vozila sa na ťave. Ťavy sú ako ľudia, majú svoju povahu , maniere a každá sa správa inak. Sú dobré, mrzuté, radostné, znudené, ale hlavne sú krásne a pohľad z ich chrbta je proste očarujúci. Chvalabohu som dostala mladého ťaviaka, veľmi milého, prítuľného a bol vďačný za každé škrabkanie pod krkom. Moja sesternica také šťastie nemala. Jej ťava bola mrzutá, stále do niekoho zapárala a vyplazovala jazyk. Volali sa Zuzu a Michael , teda Zuzka a Miško. Nie je sa však čoho báť. V predu s nami išiel človiečik, ktorý svoje ťavy pozná a previedol nás v bezpečí krajinou pomedzi palmami. Cestou nám vyrobil ozdoby z palmových listov v tvare ťavy a v strede výletu sme mohli nakuknúť do malej chajdičky, kde bol pre nás pripravený čaj a domáce placky, ktoré ženičky akurát dopiekli. Ak ste háklivekší na hygiénu, budete sa asi trochu zdráhať s konzumáciou. Ale hlad a smäd urobí svoje a keď sa cez to prenesiete, vychutnáte si pravú atmosféru, ktorú ste do teraz mali možnosť vidieť len vo filmoch. Výlet na ťavách: 20,-euro 5.DEŇ: Ait-Ben-Haddou a Ouarzazate Veľmi nezvyčajné názvy a pritom veľmi vyhľadávané miesta. Ait-Ben-Haddou je starobylá pevnosť, v ktorej do teraz býva časť pôvodného obyvateľstva. V dnešnej dobe sa však viac ako na bývanie využíva ako turistická pamiatka a filmové exteriéry . Toto nezvyčajne krásne terasovito stupňujúce sa mesto pozostáva z tradičných hlinených domov. Väčšina domov je veľmi stará, ale niektoré brány a domy sa postupne pristavujú a prispôsobujú požiadavkám filmárov. Natočilo sa tu až 26 filmov ako napr.: Hra o tróny, Alibaba a 40 zbojníkov, Samson a Dalila, Princ z Perzie, Gladiátor...všetky filmy, ktoré sa tu točili si prečítate dole na fotke. Odmenou za výstup až na vrchol vám bude krásny výhľad na rozprestierajúcu púštnu krajinu. Blízke mestečko Ouarzazate nie je také rušné ani pekné ako Marakéš, ale za pozretie stojí Filmové múzeum Link na Pamiatku Unesco: Ait-Ben-Haddou cena: 4,-eurá Link na Ouarzazate a filmové múzeum Atlas Film Studio cena: 3,-eurá Cesta tam: 20,-euro 6.DEŇ: HAMMAM tradičná marocká očista celého tela Pokiaľ sa dostanete do Maroka, nechajte sa zlákať na HAMMAM. Názov tejto procedúry nám nič nenapovedá, možno ho prirovnať k saune alebo masáži . Tiež sme nevedeli do čoho ideme. Nemajte strach a oddajte sa príjemnému nič nerobeniu, oni sa o vás postarajú. A to doslovne od hlavy až po päty. Po náročných dňoch chodenia, fotenia, jedenia a nakupovania, sme si nemohli dopriať nič lepšie. Na internete nájdete množstvo zariadení, ktoré ponúkajú hammam, avšak väčšina je už prispôsobená európanom, teda vyzerá ako masážny salón so saunou a niektoré majú aj bazén. Ale takzvané zwesternizované hammamy, aj napriek ich krásnemu vzhľadu nás neoslovili. Išli sme za pravým hammam a ten sme našli v srdci Marakéša. Najstarší podnik, ktorý ponúka hammam už od roku 1562, je stále plne funkčný- hammam Mouassine . Jeho vek síce prezrádzajú pomaly sa odlupujúce kachličky, napriek tomu sme boli veľmi spokojné. Je rozdelený na ženskú a mužskú časť. Očista celého tela sa skladá z kompletného vymydlenia argánovým mydlom. Následne si vás ženička položí na teplú zem a celú vás vydrhne pílingovou rukavicou. A keď píšem celú. tak celú. Ako malé dieťa. Nevynechá tvár, pazuchy ani uši. Takto odrhnutú vás vyoblieva horúcou vodou a natrie kaolínovou maskou. Chviľku si poležíte na príjemne teplej podlahe. Okolo vás bude vodná para a ďaľšie ženy, ktoré prišli po to isté. Oddýchnuť si, zmyť zo seba ruch mesta a poklábosiť si. Na naše prekvapenie nám umyli aj vlasy a spýtali sa či chceme henu na oživenie lesku vlasov. Na koniec prišla masáž celého tela s arganovým olejom, nezabudli ani na tvár a vlasy. Veľmi príjemné bolo aj sušenie vlasov. Dievčina s fénom si nás posadila a krásne nám ich vyfúkala a vyčesala. Hammam Mouassine cena: 15,-/25,-euro, podľa toho či si dáte len klasický hammam alebo si priplatíte aj masáž. Dievčina s fénom nás stála 1,-euro. Radi sme dali aj sprepitné. Iné hammamy sa pohybujú od 40,- euro vyššie. Zato sú novšie a možno aj čistejšie. Takto blahodárne zregenerované sme sa vydali ešte do múzea fotografie. Toto múzeum sme mali po ceste a po hammam nám padlo skvele, lebo bolo skoro prázdne a na vrchnej terase sme boli úplne sami. Vychtnali sme si čaj, ticho a spev vtáčikov, lebo ticho si v Marakéši užijete len málokde. Múzeum fotografie v Marakéši: Photography Museum of Marrakech cena 4,-eurá 7.DEŇ: JARDIN MAJORELLE a moja najobľúbenejšie rešteurácia FINE MAMMA Zážitkov v Marakéši bolo tak veľa, že som skoro zabudla na nádherné záhrady a reštaurácie. Naša najobľúbenejšia, veľmi čistá reštaurácia bola na pešej zóne smerom k námestiu- reštaurácia FINE MAMMA . Je pravda, že za jeden týždeň nie je priestor, aby človek ochutnal všetky, ale tu sme dostali za primeranú cenu s úsmevom na tvári perfektný jahňací tajine, vegetariánsky tajine, aj neuveriteľný hummus s domácim chlebom a famózny kuskus. Všetko sme to zapili domácimi malinovkami, v ktorých nešetrili koreniami, citrónom a mätou. Druhé najlepšie jedlo sme mali na prvom výlete, ako inak, u domácich. Tí si pre nás pripravili kurací tajine s nakladanými citrónmi, zeleninový kuskus, mandarinky a berberskú "whisky"- mätový dobre osladený čaj. Jedli sme aj lacnejšie. Počas obeda dostanete tajine aj za 2,50,-eura . Aj keď je jedlo na každom rohu, nie všetko je určené pre naše žalúdky. Ovoniavajte. Ak vám jedlo vonia a jeho príprava je pre vás v pohode, kľudne sa najedzte. Nikto z nás nemal zažívacie problémy, nevyhýbali sme sa skoro ničomu. Raz sme si pre istotu dali probiotiká. A čo je to vlastne ten TAJINE /tažin/? Tajine nie je jedlo samotné. Je to keramická tradičná marocká nádoba, v ktorej sa jedlo pripravuje. Dusí a pečie zároveň. Preto jedlo z takejto unikátnej nádoby chutí vždy výborne, je mäkké a vďaka horúcej pare sa korenie skvele prepojí z celým pokrmom. Ak si budete pýtať v reštaurácii tajine (čítaj TAŽÍN), vždy dodajte aký si prosíte. Na výber býva väčšinou kurací, kurací s nakladanými citrómni, vegetariánsky, hovädzí alebo jahňací. Reštaurácia FINE MAMMA cena jedla cca 7,5,-eura K domácim sa dostanete iba v rámci výletu. Jardin MAJORELLE Marakéšska botanická záhrada, ktorú preslávil módny návrhár Yves Saint Laurent, ktorý tu trávil väčšinu svojho času a farebnosť Marakéša sa odzrkadlovala aj v jeho tvorbe. V záhrade nájdete množstvo nádherných kaktusov, paliem a rastlín, ktoré sú pretkané chodníkmi v modrej, červenej a žltej farbe. V strede je fontána, ktorá končí berberským múzeom. Pri botanickej záhrade nájdete aj múzeum YSL, ktoré vzniklo v jeho dome, kde žil. Kto sa venuje móde, nesmie toto miesto vynechať. JARDINE MAJORELLE : cena 7,-euro komplet lístok záhrada, múzeum a YSL 15,-euro DOLEŽITÉ INFORMÁCIE PRED NÁVŠTEVOU MAROCCA: ČAS: Najlepší čas na návštevu Maroka je mimo letných mesiacov, kedy tu býva neznesiteľné teplo. Aj miestny obyvatelia začínajú svoj deň až po západe slnka okolo 19tej hodiny. Vo februári je podvečer a v noci trocha zima (5-10st.), zato počas dňa je pekných 20 stupňov. OBLEČENIE: už dávno neplatí, že musíte byť zahalení od hlavy až po päty. Ani miestne ženy nechodia zahalené, až na malé výnimky. Napriek tomu sme dodržiavali dlhé rukávy a zahalené nohy. Šatku sme nosili hlavne kôli chladu, ktorý bol ráno a večer. Aj vy sa budete cítiť komfortnejšie, keď nebudete na seba zbytočne priťahovať pozornosť. PENIAZE : prepočet dirhamu na euro je veľmi jednoduchý. Odmyslíte si jednu nulu a máte cenu v eurách. Teda 1,-euro sa rovná 10,- dirhamom. Platiť sa dá aj v eurách. Najlepšie je zobrať si aj nejakú hotovosť, zmenáreň nájdete na každom rohu, teda aspoň v meste. Nechajte si zmeniť na drobnejšie, lebo ak v obchode vidia, že máte 100,- dirhamov, chcú vám predať veci za 100,- dirhamov. Ak budete mať drobnejšie, bude sa vám lepšie zjednávať. JEDLO: ak by ste hľadali klasické potraviny, robili by ste to celý čas a aj tak by ste ich nenašli. Nebojte, neumriete hladom. Sortiment potravín mi prišiel ako u nás za socializmu. Na trhoch nájdete vždy čerstvé ovocie a zeleninu, u mäsiara čerstvé mäso (žiadne šunky a salámy, lebo bravčové tu nemajú), v malých obchdíkoch namletú múku rôznych druhov, z ktorej sa vyrábajú tradičné chleby v pekárniach a doma. Chvíľkami nám chýbala čokoláda alebo nejaký keksík, po dlhom čase sme našli aj to, zašité v mini obchode, ale vďaka tomu sme prišli domov o 3kg ľahší, čo len prospelo :-). V riadoch a hoteloch dostanete dobré raňajky_vajicia, croissant, kávu, čaj, čerstvú šťavu, marocké placky, maslo a džem. Večer je zvykom ísť do reštaurácie, kde sa určite dobre najete. Obedy sme riešili ovocím, alebo slanou plackou a silným čajom. Cena za korenie 7,-až70,- euro za kilo, oplatí sa hľadať, kvalita je rovnaká. ZJEDNÁVAŤ ALEBO NIE?: všade sa dočítate, že treba zjednávať ceny. Ani ja nenapíšem nič iné. Ale nie vždy na to ako európan máte chuť a náladu. Vtedy nenakupujte, alebo nakupujte, len za svoje veci zaplatíte viac. Predavači sa vždy pýtajú koľko by ste za daný tovar zaplatili. Vtedy je priestor na zníženie ceny. Ale najlepšie je prejsť si obchodíky, pýtať sa na cenu a keď si niečo vyberiete, skúsiť znížiť cenu. Verím, že zo svojich nákupov budete mať radosť tak či tak, lebo inde si už takéto vecičky nekúpite. ČO NAKÚPIŤ: každý má svoju predstavu o darčekoch. Dostanete tu skvelú kávu, čaje, prírodnú kozmetiku z argánového oleja, ručne vyrábanú keramiku, korenia od výmyslu sveta, suveníry, koženné kabelky, koberce, krásne kovové svietniky a lampy, pravý eukaliptus a santalové drevo....a ešte viac a viac a viac, až sa vám z toho bude krútiť hlava. Ja som si priniesla, okrem klasických suvenírov pre kamošov, 4 druhy korenia, kaolínové masky na tvár, hennu na vlasy, hennu na kreslenie po tele, tuhé parfémy, arganové mydlo, eukaliptus, santalové drevo, domáce mandarinky a banány...a samozrjme jeden tajine, nech mám v čom doma pripravovať domáce marocké jedlá. POSTREHY: aj keď je toto mesto pretkané turistami, nájdu sa uličky, kde narazíte iba na miestnych. Netvária sa moc nadšene. Takže nakoniec sme tadiaľ nechodili. Samozrejme je to moslimský štát a je veľký rozdieľ, keď sme išli ako partia dievčat a chlapcov, ako keď sme išli samé dve dievčatá. Ale dá sa to zvládnuť :-). Predsa len na vás hľadia inak, keď za vami ide muž. Sú menej otravní a dotieraví, menej si dovolia. Ale aj to dotieranie bolo v rámci medzí. Sú to predsa hlavne obchodníci a ich primárny zámer je vám niečo predať, veď konkurencia je tu veľká. ZÁVER: pri našich potuľkách sme natrafili na turistov z Európy aj z celého sveta. Vždy sme dostali otázku, či sme tu prvý krát. Väčšina z nich tdo Marocca vracajú pravideľne. Všetci nám povedali, že je výborné, že sme prišli do Marocca a určite to nebude naša posledná návšteva. Mali pravdu. Vrátila by som sa hneď, zvolnila tempo a vychutnávala by som si každú vôňu, chuť a farbu ešte raz, zas a znova. Toto bolo mojich 7 opojných dní v Marakéši. Pozri si ďaľšie fotky. Sleduj ma na IG, FB a TIK-TOK.

Zámerne som nenapísala cícerová pomazánka, lebo hummus síce je z cíceru, ale táto veľmi chutná a zdravá pomazánka k nám prišla až z ďalekého východu a jej klasické zloženie je presne definované-cícer, tahiny, olivový olej, citrónová šťava, cesnak a soľ. Ja som sa na ňom stala úplne závyslá. Vyskúšate sami a uvidíte. Snáď sa význam slova humus zmení a bude vám evokovať túto fantastickú pomazánku, ktorú si obľúbia všetci vegáni, bezlepkáči aj lactofree ľudia. Hummus má korene hlboko zakorenené v histórii Blízkeho východu. Prvé zmienky o kombinácii cíceru, tahini a olivového oleja sa datujú už do 13. storočia v arabských kuchárskych knihách. Tento pokrm bol obľúbený medzi kočovníkmi a farmármi v oblasti Levantu. Hummus sa tal súčasťou kultúrnej identity krajín ako Libanon, Izrael, Sýria či Maroko. Dnes je obľúbený po celom svete nielen pre svoju chuť, ale aj zdravotné benefity. Poradím vám aké pomery surovín vytvoria najlešiu chuť hummusu a malý zlepšovák pri jeho príprave. INGREDIENCIE: 540g cíceru sterilizovaného 100g tahini 2 strúčky cesnaku 50g olivového oleja 30g citrónovej šťavy 5g soli Na začiatok si poďme predstaviť suroviny, ktoré nemusia byť všetkým známe a potom vám predstavím moju vychytávku. Cícer asi nemusím predstavovať, ale kto by nepoznal, je to strukovina orieškovej chuti a maslovej konzistencie po uvarení. Dostať ju bežne v potravinách buď sušenú ako fazuľu alebo sterilizovanú v náleve. Na hummus budeme potrebovať sterilizovanú. Hummus viete urobiť aj z doma uvareného cíceru, ale verte mi, je to zbytočná robota. Kúpte si ho už uvarený a pripravený na okamžité použitie. Tahini je pasta vyrobená zo sezamových semienok, ktoré sa pražia a melú do hladkej konzistencie. Má bohatú, orieškovú chuť a je základom tradičných jedál Blízkeho východu. V hummuse nesmie chýbať. Je výživná, bohatá na zdravé tuky, bielkoviny, vápnik a železo. Používa sa nielen v slaných jedlách, ale aj v sladkých receptoch, napríklad do dezertov či dresingov. Ostatné ingrediencie poznáte. A teraz vám napíšem moju najlepšiu vychytávku pri príprave hummusu. Keďže už roky milujem orientálne a ázijské obchody, kde nakupujem ryžové suroviny, kokosvé mlieka, ružovú vodu alebo všetko na sushi, asi pred 10 rokmi som objavila úžasnú, naozaj úúúúúžasnú vec. Hummus v konzerve, rozmixovaný, hladký, hotový na ďaľšie dochucovanie. Milujeeeem. Chápem, že nie každý má prístup k takýmto obchodom, ale keď ho niekde objavíte, kúpte si ho do zásoby. Dobre vám radím. Sterilizovaný je tak isto chutný so všetkými benefitmi. Len musíte použiť dobrý mixér alebo foodprocesor na jeho rozmixovanie. Tak poďme na to. Už sa mi zbiehajú slinky. POSTUP: Ak máte sterilizovaný cícer, zlejte si vodu, ale nevylievajte ju. Nálev z neho budete ešte potrebovať. Pripravte si všetky ostatné ingrediencie a mixér. Ručný alebo foodprocesor/blender. Cesnak ošúpte a pelisujte, aby ste získali jemnú cesnakovú pastu. Všetko vložte do nádoby foodprocesoru. Ak máte iba ponorný mixér, dajte si všetko do vyššej nádoby. Začneme mixovať. Musíme dostať jemnú konzistenciu bez kúskov cíceru. Teraz prichádza na rad zliaty nálev. Tento využijeme na riedenie pomazánky. Postupne ho nalievajte a mixujte. Možno ho použijete aj celý. Je len na vás, akú konzistenciu uprednostníte. Moja skúsenosť je taká, že po odležaní počas noci v chladničke, hummus trocha zhustne. Ak sa vám podarilo zohnať už hotový hummus v konzerve, aj tu použijete mixér. Ale už nemusíte mixovať dlho, v podstate stačí iba všetko spolu poriadne premiešať. Humms sa servíruje na plytkej miske. Lyžicou sa rozotrie asi na 1cm výšku do kruhového tvaru. Vďaka lyžici sa vytvoria priehlbiny, ktoré sú veľmi dôležité na následné dochutenie a ozdobenie. Klasicky stačí poliať olivovým olejom, poprášiť mletou sladkou alebo pikantnou červenou paprikou. Pridať zopár olív. Hummusu podávame s chlebom. Ale ešte lepšie chutí s chlebovými plackami z blízkeho výchdu a indie ako je napríklad pitta, lavaš alebo naan. Moja aktuálne najobľúbenejšia kombinácia a vychytávka na servírovanie sú sušené chilli kimchi a veľké kapari, tak ako to vidíš na fotke. AK SA TI RECEPT PÁČIL, DAJ MI FOLLOW. NÁJDEŠ MA NA FB,IG,TIK-TOK.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, či používate správnu hubku na správny účel? Farby hubiek na riad totiž nie sú len estetickým prvkom. V skutočnosti predstavujú systém, ktorý vám pomôže umývať efektívne. Zistite, kedy vytasiť žltú, červenú či ďalšie farby. Farebný kód hubičiek: Kľúč k čistote Najčastejšie sa stretávame so špongiami v troch farbách: žltá, červená a zelená. Každá z nich má určený stupeň abrazivity a je vhodná na iný typ znečistenia. Abrazivita je schopnosť materiálu obrusovať alebo leštiť iný materiál. V podstate ide o to, ako drsný a „šmirgľový" daný materiál je. Používanie správnej farby hubky nielen zefektívni proces umývania, ale aj zabráni poškriabaniu citlivých povrchov. Žltá je najmäkšia Žltá signalizuje nízku abrazivitu. Žlté hubky sú vyrobené z mäkších materiálov a umyjete nimi jemný riad, ako sú poháre na víno, porcelán alebo sklo . Využijete ich aj na čistenie chúlostivých povrchov, napríklad teflónových panvíc alebo nerezových drezov. Červená, ružová či oranžová sú zlatou strednou cestou Tieto odtiene sú univerzálnymi pomocníkmi pri čistení. Výborne sa teda hodia aj na bežné čistenie, ale aj na odolnejšie nečistoty, akými sú pripáleniny, zaschnuté škvrny alebo mastnota. S ich pomocou zvládnete napríklad vyčistiť grily, sporáky , vstavaný digestor a ďalšie povrchy. Zelená je najtvrdšia Zelené hubky sú tie najabrazívnejšie. Využijete ich na odstraňovanie odolnejších nečistôt . Nezabúdajte na hygienu hubiek Okrem farieb je dôležité dbať aj na hygienu. Hubky sú ideálnym prostredím pre množenie baktérií, preto je dôležité ich pravidelne meniť, ideálne každý týždeň .Po každom použití hubku dôkladne opláchnite a nechajte ju vyschnúť na vzduchu. Pre ešte lepšiu hygienu ju môžete vyvariť vo vriacej vode alebo ju vložiť do umývačky riadu. Ďalšie tipy pre čistú kuchyňu S farebným kódom a pravidelnou výmenou hubiek predídete šíreniu baktérií a zároveň ochránite svoj riad pred poškodením. Čistota v kuchyni sa však netočí len okolo riadu a špongií na jeho umývanie. Pre viac tipov na odstraňovanie špiny v kuchyni si prečítajte tento užitočný článok: Ako na efektívne upratovanie v kuchyni.

Určite sa aj vám stáva, že sa zasnívate v spomienke z detstva a vyčarí sa vám úsmev na tvári, keď vám nejaká chuť alebo jedlo pripomenie tie čarovné detské časy. Mne sa to tiež stáva. Napríklad pri ryži s kuraťom , cviklovom šaláte alebo pri pudingu , či krupicovej kaši . Nie vždy, ale niekedy tá chvíľa príde a je veľmi príjemná. Vráťme sa spolu do detských čias socializmu a primomeňme si, čo sme vtedy jedli. Ako deťom nám doma varili jedlá mami alebo staré mami. Ja z detských čias nezabudnem na chlieb z maslom a čerstvými paradajkami z Miletičky , ktoré som jedávala od malička. Chlieb, paradajky, chuť masla. Neviem, aj Vám sa zdá, že to vtedy chutilo o trocha lepšie alebo mám len spomienkový optimizmus? Nedeľný obed voňal z každého okna, v každom vchode. Mne navždy ostane v pamäti hlavne nedeľná polievka . Uvarené mäsko s koreňovou zeleninou, ktorú sme ako deti chrúmali, práve očistenú a nakrájanú, sediac na kuchynskej linke hrozne hladné, ešte pred tým, ako sa hodila do hrnca. Zelenina samozrejme z trhu, čerstvá, celá od čiernej hliny. Čerstvá sliepka od maďarov. Ovocie bývalo iba sezónne. Najviac sme sa tešili na prvé jahody, hrášok a čerešne. V meste ste sa mohli tiež dobre najesť. Bufety ste mohli nájsť v nemocniciach, podnikoch alebo vo fabrikách. Mliečne bary boli sofistikovanejšie. nebolo ich tak veľa. Nachádzali sa hlavne v centrálnejších častiach mesta. V bufetoch som milovala smažené rybie filé , v mliečaku zas vtáčie mlieko a perkelt s haluškami. MLIEČAKY V mliečakoch (ako sa ľudovo nazývali mliečne bary) sa varilo pre širokú verejnosť. Každý deň čerstvé jedlá a veľmi lacné. Takže počas obedov to tam praskalo vo švíkoch. Ja som si dávala halušky alebo vepřo-knedlo-zelo a ako dezert, keď som už bola prejedená pudingom, prichádzalo na rad vtáčie mlieko . Dnes ho už robia málokde, je to podpultový tovar. Mliečne bary boli naozaj super a v dnešnej dobe by boli aj veľmi trendy. Našlo sa tam pár miest na sedenie, ale väčšinou sa jedlo na stojáka. Pulty na jedenie boli orientované smerom do výkladu, takže vy vo vnútri ste mohli pozorovať ruch, ktorý bol vonku a sledovať hladných slintajúcich ľudí, ktorí prechádzali okolo a nechcelo sa im stáť v neuveriteľných frontách, aby sa aj oni dostali dnu a najedli. Pre sledovateľou z vonka to bolo veľmi lákavé, lebo videli na tanieroch strávnikov, aká bola v ten deň ponuka. Ak ste uvideli to, na čo ste mali chuť, prišli ste sa dnu a najedli ste sa. Otázne bol, či vaše menu mali, kým ste prišli na rad. PIPI GRIL Ako staršia som v Bratislave chodila do Pipi-grilu . Ako názov napovedá varili a grilovali sa tam jedlá z kuracieho mäsa. Mohli ste si dať polku grilovaného šťavnatého , tak akurát nasoleného kuraťa alebo kurací perkelt . Mňam. Bola som veľmi smutná, keď ho po prevrate zavreli. Už nikdy alebo skoro nikdy som nejedla také dobré grilované kura. Neviem, či to bolo kvalitou kureniec, ktorá v dnešnej dobe je všelijaká alebo skôr tým, že kuchárky, ktoré tam robili celý život, to mali proste zmáknuté. Každý, kto chodil na základnú školu, sa stretol so školskou vývarovňou - čiže školskou jedálňou . Šťastnejší z nás narazili na žienky-kuchárky, ktoré svoju prácu mali radi. Ale to bola skôr výnimka. Ale aj napriek tomu sa oplatí zaspomínať si na tie jedlá. ŠKOLSKÁ JEDÁLEŇ Väčšina detí sa tešila na sladké jedlá- žemľovka, dukátové buchtičky ... ja nie. Ja som milovala mäso . Najviac bolo kura s ryžou a uhorkovým šalátom . Alebo aj tarhoňa bola super. Je pravda, že niekedy nestíhali a dostali ste nedovarenú ryžu alebo zemiaky. Ale horšie bolo dostať vyschnutý žuvačkový kus vareného hovädzieho. I keď to nebolo nič oproti piatkovej sekanej alebo fašírke . Vtedy sme sa neskrývane zabávali a hľadali kus pomletého mäsa, ktorý sme počas toho týždňa nedojedli. Proste piatky sa niesli v dobrej nálade- dojedzme, čo sme počas týždňa nepojedli a bolo to pekne zamaskované v mletom niečom. Napriek tomu ja osobne mám na školskú jedáleň len tie najlepšie spomienky. Ako ste na tom vy? Aké spomienky prenasledujú Vás. V dobrom, či v zlom. Na aké jedlo si spomínate najviac? Školské jedálne boli taký kolotoč tlačenice, hladu, potešenia či sklamania z jedla, ktoré bolo aktuálne na menu dňa. Aspoň sme sa pri stole mohli konečne so spolužiakmi trocha porozprávať. Určite si aj vy si spomeniete na tie svoje naj jedlá zo školskej jedálne- najlepšie alebo najhoršie, to nie je podstatné. Tieto jedlá v nás proste stále rezonujú. U niektorých z nás sa ten pocit preniesol až do dospelosti a averzia voči niejakému jedlu pretrváva do dnes. Paradajková, kôprovka, či tekvicový prívarok??? Ak sa bavíme o jedlách z nášho detstva, musím spomenúť aj jednu super reštauráciu v Bratislave . DIÉTKA Volala sa Diétka . Aspoň myslím, lebo nikto ju inak nenazval. V Diétke sa varili jedlá pre ľudí s rôznymi diétnymi obmedzenia. Chodili tam žlčnikári alebo dietári . My sme tam chodili, lebo tam dobre varili. Všetko bolo čerstvé a veľmi chutné. Mali ste na výber z množstva rôznych slaných aj sladkých jedál. Presne si nepamätám, čo všetko, ale moje naj bolo ako vždy mäso s prílohou a s kapustovým, uhorkovým alebo cviklovým šalátom . Po jedle ste si mohli dať aj čerstvo upečený koláč . BRATISLAVSKÉ ROŽKY V okienku vonku predávali bratislavské rožky , ktoré sa mi stali láskou. Vďaka tomu som o roky neskôr vytvorila vlastný recept na túto bratislavskú tradičnú pochúťku a začala ich sama piecť. Bratislavské rožteky som si nemohla nechať újsť. Každý deň ich mali iba obmedzené množstvo, preto sa mi občas stalo, že som si neprišla na svoju sladkú bodku po obede. A neboli ani najlacnejšie. Stáli najprv 0,60 halierov a neskôr korunu a potom 1,50,-. S prevratom prišiel aj ich koniec. PIRÔŽKY Počas socializmu ste ako dieťa mohli nájsť ešte ďaľšie dobroty. Nezabudnuteľné boli určite pirôžky . Pre predstavu boli podlhovasté zo sladkého kysnutého cesta, plnené džemom, makom, orechmi alebo tvarohom . Vysmážali sa v oleji a bola to kaloriská bomba, ktorá vymizla s príchodom zdravého životného štýlu bez kalórií. FASTFOOD ZA SOCIALIZMU Langoš tak isto patril ku socialistickým gurmánskym výdobitkom. Nikoho by vtedy nenapadlo robiť mrazený polotovar. Langoš urobili čerstvý priamo pred vami a bola to jedna z najlacnejších vecí, ktoré ste si mohli na jedenie kúpiť. Zimou sa niesla vôňa pečených gaštanov . Gaštany si chodili predajcovia zbierať sami. Tajné gaštanové lokality si strážili ako zlatý poklad. Aj preto predaj gaštanov trval maximálne mesiac, lebo gaštany sa nedovážali zo zahraničia. Stáli sa na ne dlhé rady. O to krajšie bolo, keď ste dostali svoj balíček s teplými gaštanmi , ktorý vám zahrial ruky aj dušu. Určite by sa našlo oveľa viac jedál, ktoré v nás stále rezonujú. Tento malý gastrovhľad snáď rozprúdil vaše socialistické spomienky na to, čo sme jedávali. Toto bolo moje gastro detstvo v Starom meste v Bratislave. VĎAKA ZA SLEDOVANIE NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH.

Určite sa aj vám stáva, že sa zasnívate v spomienke z detstva a vyčarí sa vám úsmev na tvári, keď vám nejaká chuť alebo jedlo pripomenie tie čarovné detské časy. Mne sa to tiež stáva. Napríklad pri ryži s kuraťom , cviklovom šaláte alebo pri pudingu , či krupicovej kaši . Nie vždy, ale niekedy tá chvíľa príde a je veľmi príjemná. Vráťme sa spolu do detských čias socializmu a primomeňme si, čo sme vtedy jedli. Ako deťom nám doma varili jedlá mami alebo staré mami. Ja z detských čias nezabudnem na chlieb z maslom a čerstvými paradajkami z Miletičky , ktoré som jedávala od malička. Chlieb, paradajky, chuť masla. Neviem, aj Vám sa zdá, že to vtedy chutilo o trocha lepšie alebo mám len spomienkový optimizmus? Nedeľný obed voňal z každého okna, v každom vchode. Mne navždy ostane v pamäti hlavne nedeľná polievka . Uvarené mäsko s koreňovou zeleninou, ktorú sme ako deti chrúmali, práve očistenú a nakrájanú, sediac na kuchynskej linke hrozne hladné, ešte pred tým, ako sa hodila do hrnca. Zelenina samozrejme z trhu, čerstvá, celá od čiernej hliny. Čerstvá sliepka od maďarov. Ovocie bývalo iba sezónne. Najviac sme sa tešili na prvé jahody, hrášok a čerešne. V meste ste sa mohli tiež dobre najesť. Bufety ste mohli nájsť v nemocniciach, podnikoch alebo vo fabrikách. Mliečne bary boli sofistikovanejšie. nebolo ich tak veľa. Nachádzali sa hlavne v centrálnejších častiach mesta. V bufetoch som milovala smažené rybie filé , v mliečaku zas vtáčie mlieko a perkelt s haluškami. MLIEČAKY V mliečakoch (ako sa ľudovo nazývali mliečne bary) sa varilo pre širokú verejnosť. Každý deň čerstvé jedlá a veľmi lacné. Takže počas obedov to tam praskalo vo švíkoch. Ja som si dávala halušky alebo vepřo-knedlo-zelo a ako dezert, keď som už bola prejedená pudingom, prichádzalo na rad vtáčie mlieko . Dnes ho už robia málokde, je to podpultový tovar. Mliečne bary boli naozaj super a v dnešnej dobe by boli aj veľmi trendy. Našlo sa tam pár miest na sedenie, ale väčšinou sa jedlo na stojáka. Pulty na jedenie boli orientované smerom do výkladu, takže vy vo vnútri ste mohli pozorovať ruch, ktorý bol vonku a sledovať hladných slintajúcich ľudí, ktorí prechádzali okolo a nechcelo sa im stáť v neuveriteľných frontách, aby sa aj oni dostali dnu a najedli. Pre sledovateľou z vonka to bolo veľmi lákavé, lebo videli na tanieroch strávnikov, aká bola v ten deň ponuka. Ak ste uvideli to, na čo ste mali chuť, prišli ste sa dnu a najedli ste sa. Otázne bol, či vaše menu mali, kým ste prišli na rad. PIPI GRIL Ako staršia som v Bratislave chodila do Pipi-grilu . Ako názov napovedá varili a grilovali sa tam jedlá z kuracieho mäsa. Mohli ste si dať polku grilovaného šťavnatého , tak akurát nasoleného kuraťa alebo kurací perkelt . Mňam. Bola som veľmi smutná, keď ho po prevrate zavreli. Už nikdy alebo skoro nikdy som nejedla také dobré grilované kura. Neviem, či to bolo kvalitou kureniec, ktorá v dnešnej dobe je všelijaká alebo skôr tým, že kuchárky, ktoré tam robili celý život, to mali proste zmáknuté. Každý, kto chodil na základnú školu, sa stretol so školskou vývarovňou - čiže školskou jedálňou . Šťastnejší z nás narazili na žienky-kuchárky, ktoré svoju prácu mali radi. Ale to bola skôr výnimka. Ale aj napriek tomu sa oplatí zaspomínať si na tie jedlá. ŠKOLSKÁ JEDÁLEŇ Väčšina detí sa tešila na sladké jedlá- žemľovka, dukátové buchtičky ... ja nie. Ja som milovala mäso . Najviac bolo kura s ryžou a uhorkovým šalátom . Alebo aj tarhoňa bola super. Je pravda, že niekedy nestíhali a dostali ste nedovarenú ryžu alebo zemiaky. Ale horšie bolo dostať vyschnutý žuvačkový kus vareného hovädzieho. I keď to nebolo nič oproti piatkovej sekanej alebo fašírke . Vtedy sme sa neskrývane zabávali a hľadali kus pomletého mäsa, ktorý sme počas toho týždňa nedojedli. Proste piatky sa niesli v dobrej nálade- dojedzme, čo sme počas týždňa nepojedli a bolo to pekne zamaskované v mletom niečom. Napriek tomu ja osobne mám na školskú jedáleň len tie najlepšie spomienky. Ako ste na tom vy? Aké spomienky prenasledujú Vás. V dobrom, či v zlom. Na aké jedlo si spomínate najviac? Školské jedálne boli taký kolotoč tlačenice, hladu, potešenia či sklamania z jedla, ktoré bolo aktuálne na menu dňa. Aspoň sme sa pri stole mohli konečne so spolužiakmi trocha porozprávať. Určite si aj vy si spomeniete na tie svoje naj jedlá zo školskej jedálne- najlepšie alebo najhoršie, to nie je podstatné. Tieto jedlá v nás proste stále rezonujú. U niektorých z nás sa ten pocit preniesol až do dospelosti a averzia voči niejakému jedlu pretrváva do dnes. Paradajková, kôprovka, či tekvicový prívarok??? Ak sa bavíme o jedlách z nášho detstva, musím spomenúť aj jednu super reštauráciu v Bratislave . DIÉTKA Volala sa Diétka . Aspoň myslím, lebo nikto ju inak nenazval. V Diétke sa varili jedlá pre ľudí s rôznymi diétnymi obmedzenia. Chodili tam žlčnikári alebo dietári . My sme tam chodili, lebo tam dobre varili. Všetko bolo čerstvé a veľmi chutné. Mali ste na výber z množstva rôznych slaných aj sladkých jedál. Presne si nepamätám, čo všetko, ale moje naj bolo ako vždy mäso s prílohou a s kapustovým, uhorkovým alebo cviklovým šalátom . Po jedle ste si mohli dať aj čerstvo upečený koláč . BRATISLAVSKÉ ROŽKY V okienku vonku predávali bratislavské rožky , ktoré sa mi stali láskou. Vďaka tomu som o roky neskôr vytvorila vlastný recept na túto bratislavskú tradičnú pochúťku a začala ich sama piecť. Bratislavské rožteky som si nemohla nechať újsť. Každý deň ich mali iba obmedzené množstvo, preto sa mi občas stalo, že som si neprišla na svoju sladkú bodku po obede. A neboli ani najlacnejšie. Stáli najprv 0,60 halierov a neskôr korunu a potom 1,50,-. S prevratom prišiel aj ich koniec. PIRÔŽKY Počas socializmu ste ako dieťa mohli nájsť ešte ďaľšie dobroty. Nezabudnuteľné boli určite pirôžky . Pre predstavu boli podlhovasté zo sladkého kysnutého cesta, plnené džemom, makom, orechmi alebo tvarohom . Vysmážali sa v oleji a bola to kaloriská bomba, ktorá vymizla s príchodom zdravého životného štýlu bez kalórií. FASTFOOD ZA SOCIALIZMU Langoš tak isto patril ku socialistickým gurmánskym výdobitkom. Nikoho by vtedy nenapadlo robiť mrazený polotovar. Langoš urobili čerstvý priamo pred vami a bola to jedna z najlacnejších vecí, ktoré ste si mohli na jedenie kúpiť. Zimou sa niesla vôňa pečených gaštanov . Gaštany si chodili predajcovia zbierať sami. Tajné gaštanové lokality si strážili ako zlatý poklad. Aj preto predaj gaštanov trval maximálne mesiac, lebo gaštany sa nedovážali zo zahraničia. Stáli sa na ne dlhé rady. O to krajšie bolo, keď ste dostali svoj balíček s teplými gaštanmi , ktorý vám zahrial ruky aj dušu. Určite by sa našlo oveľa viac jedál, ktoré v nás stále rezonujú. Tento malý gastrovhľad snáď rozprúdil vaše socialistické spomienky na to, čo sme jedávali. Toto bolo moje gastro detstvo v Starom meste v Bratislave. VĎAKA ZA SLEDOVANIE NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH.

...alebo ako spotrebovať starú vianočku, staré tousty alebo iné sladké pečivo? Poznáte to. Idete nakúpiť a kúpite toho viac ako dokážete spotrebovať. Je to bežná vec. Mám pre vás sladký recept, ak doma nespotrebujete vianočku alebo toustový chlieb a už sa vám zdá, že to nie je ono, môžete ich zamraziť na neskôr. Samozrejme dajú sa použiť aj čerstvé. Z týchto starých zvyškov si upečieme a vyčarujeme úplne nové a chutné jedlo. Takéto jedlo si obľúbia hlavne vaše deti. Je to sladkoť nad sladkosť, ktorá v sebe má sviežosť malín a škorice. Viete si ho dopriať teplé aj studné. Na rozdiel od klasickej žemľovky, je táto verzia jednoduchšia. Nepoužívame tvaroh a jabĺčka nahradíme malinami. Je to taká rýchlejšia a sviežejšia verzia. INGREDIENCIE 300g starej vianočky 3 vajcia rozdelené na žĺtka a bielka 200g mlieka 70g kryštáľového cukru 50g masla škorica podľa chuti maliny štipka soli POSTUP Starú vianočku alebo tousty nakrájame na rovnako hrubé plátky. Cca 2 cm. Plech stredne veľký vystelieme papierom na pečenie. Potrieme ho polkou masla. V jednej miske si rozšľaháme žĺtka s mliekom a polkou cukru a škoricou. Naše nakrájané pečivo postupne namáčame do osladených žĺtkov a poukladáme na pekáč. Medzeri vyplníme vyšľahanými bielkami s druhou polkou cukru, škorice a štipkou soli. Poukladáme čerstvé maliny. Zvyšné vyšľahané bielka rozotrieme po povrchu a na vrch ešte rovnomerne pridáme maslo. Pre lepšiu predstavu vám pridávam fotky. Pečieme vo vyhriatej rúre na 200st. 10 minút. Potom znížime teplotu na 160st. a dopekáme 20 minút. Ja som použila väščí pekáč. Ak máte radi skôr vyššiu verziu, zvoľte menší a vyšší pekáč. PRE VIAC RECEPTOV A ZAUJÍMAVÝCH INFORMÁCIÍ MA SLEDUJ NA INSTAGRAME A FACEBOOKU.

V lete sa chcete hlavne baviť a užívať si slnko, pohodu, vodu, kamarátov...tak ako ja. Preto si niektoré jedlá zjednodušujem, čo im však na chuti ani moc neuberie. Jediné, z čoho uberie, je čas strávený v kuchyni. Poď si so mnou uvariť toto chutné jedlo zo zemiakov. Pri letnom varení ja osobne využívam 100ročnú remosku, ktorá ma do teraz nesklamala a jedlo z nej je proste fantastické. Vďaka nej sú moje francúzaky také chrumkavé aj uvarené zároveň. Veď priznajme si pravdu, najlepšie sú tie tmavé upečené okraje a pripečené dno. Takže ak sa chystáte variť francúzske zemiaky a hľadáte jednoduchý recept, tu je. POTREBUJEME 1kg predvarených zemiakov v šupke 500g kyslej smotany (môžete použiť aj bezlaktózy alebo vegie) 1 väčšiu klobásku (polotvrdú) 3 vajcia 3PL olivového oleja 2PL vody 2ČL soli štipka čierneho mletého korenia POSTUP Zemiaky si uvaríme v šupke. Cca 20 minút. Nemusia byť úple mäkké, ale predvarené zemiaky sa nám budú výborne šúpať aj krájať. Nakrájame si ich na tenké kolieska. Pripravíme si zálievku. Smotanu, vajcia, olej, vodu, korenie a soľ zmiešame dokopy. Klobásku tiež nakrájame na tenké kolieska. Kto je naozaj lenivý alebo už nevidí od hladu, môže všetko zmiešať dohromady, naliať na plech a dať piecť. Pre sofistikovanejší postup ingrediencie prekladáme. Plech vytrieme olejom. Ukladáme kolieska zemiakov, aby sme zaplnili celé dno. Vylejeme asi tretinu zálievky a na ňu poukladáme tretinu klobásky. Toto opakujeme až do vrchu. Ak máte radi opečenú klobásku, nechajte si jej viac na vrch. Pokvapkáme olivovým olejom a vlložíme do vyhriatej rúry 220st./ na 20-30 minút. V remoske som ich robila 40 minút, ale to hlavne preto, že milujeme opečené okraje. Takže je to na vás, ako veľmi opečené ich chcete mať. Teplé či studené stále sú fantastické. K tomu kylsé uhorky a jedlo máte na stole. Prajem vám vydarené a krásne leto (na Slovensku :-)). ĎAKUJEM, ŽE MA SLEDUJETE NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH

NAJČÍTANEJŠIE RECEPTY PODĽA VÁS. Rok 2024 bol prazvláštne dlhý aj krátky zároveň. Priniesol nám veľa zmien. Nie všetky však boli dobré. Dalo by sa povedať, že prišli zmeny nečakané, ba priam neželané. Ale aj napriek zmenám to bol rok, ktorý mňa osobne posunul dopredu. Získala som nové nádherné priateľstvá, na ktorých môžem stavať a posúvať sa ďalej. Priniesol mi aj stabilitu, ktorá mi v rokoch pred tým chýbala. Zvládla som toho veľmi veľa. Od sladkého pečenia až po nekonečnú STKčku na auto. Bola som na stužkovej mojej dcére, ktorá neuveriteľne rýchlo vyrástla. Rozlúčila som sa so svojim kocúrikom, ktorý náhle ochorel a ako 13 ročný sa pobral do mačacieho neba. Cestovala som. Nie ďaleko a tak často ako by som chcela, ale s vášňou a potešením. Zamilovala som sa, aj odmilovala. Vypila som veľa vína, čaju, zjedla tonu čokolády a to všetko pri nekonečných rozhovoroch s mojimi kamarátkami, aby sme si dopriali duševnú očistu. Tak aj takýto bol môj rok 2024. Poďte si so mnou prejsť 5 najobľúbenejších receptov a článkov za rok 2024 a rokov minulých. Ktorý je ten váš naj? Napíšte mi, ten váš najobľúbenejší. Alebo aký recept by Vás potešil v roku 2025. Pripravujem pre Vás rôzne druhy zemiakových šalátov, vianočnú kapustnicu, aj rôzne nové druhy chlebov, pečiva a koláčov. PREPELIČIE VAJÍČKA Keď som písala tento článok, ani vo sne by ma nenapadlo, že práve on bude na vrchných priečkach. Takmer 25 000 pozretí ma dostalo. https://www.adelkaskitchen.com/single-post/2017/03/07/prepeličie-vajíčka-malý-zázrak-v-škrupinke PREPELIČIE VAJÍČKA MRKVOVÁ TORTA Viem, že milujete mrkvové torty a nájdete rôzne recepty na túto zdravú pochúťku. Ale nikde nenájdete tento môj vlastný a originálny recept, ktorý som vytvárala a robila pokusy viac ako rok. Preto si tento recept zaslúžene vyslúžil druhé miesto. https://www.adelkaskitchen.com/single-post/2017/06/01/božská-mrkvová-torta BOŽSKÁ MRKVOVÁ TORTA LAVAŠ Chlieb, nechlieb. Tretie miesto patrí LAVAŠU. Pre nás sú to skôr chlebové placky, avšak pre blízky a vzdialený východ je to klasický chlieb podávaný od raňajok až po neskorú večeru. K hlavným jedlám, k polievkam, k mäsu, zelenine, zapekaný so syrom. Jeden chlieb, milión možností jeho prípravy. Naozaj chutný pokrm iba z 3 ingrediencií. https://www.adelkaskitchen.com/single-post/lavaš-chlieb LAVAŠ TVAROHOVÉ PAGÁČIKY od mojej starej mamy Tvarohové pagáčiky nám robila stará mama Valika od kedy si pamätám. Malinké, chrumkavé a ták dobré. Uchovávali sme ich v plechovičke, aby sme ich zo stola nezjedli za jeden deň. Vždy sme museli plechovičku otvoriť a zavrieť. Ale aj tak išli sveteľnou rýchlosťou, až mi bolo vždy ľúto, že sviatky končia. Tento recept oslovil aj vás a dostal sa na 4. miesto. https://www.adelkaskitchen.com/single-post/tvarohove-pagaciky-od-mojej-starej-mamy TVAROHOVÉ PAGÁČIKY MARAKÉŠ, MOJICH 7 DNÍ V ORIENTE Toto je recept na cestovanie. Článok síce nebol najčítanejší, ale je môj najobľúbenejší. Hlavne kôli zážitkom, vôňam, chutiam...proste Marocco je pre mňa zo všetkých cestovateľských zážitkov topka. Preto budem rada, ak si aj vy tento článok prečítate a prenesiete sa so mnou na 7 dní do orientu. https://www.adelkaskitchen.com/single-post/marakes-7-dni-v-oriente MAROCCO Prajem Vám krásne čítanie. Teším sa na tvorenie nových receptov a článkov, ktoré Vás dúfam potešia a inšpirujú. Želám Vám pekný a chutný rok 2025. Žime ho v tolerancii, ústretovosti, invencii a s láskou. Vaša Adelka. ĎAKUJEM ZA ZDIELANIE A SLEDOVANIE NA INSTAGRAME, FB A TIK-TOKU.

Myslíte si, že Halloween k nám prišiel z Ameriky? A že sa nepatrí maľovať si na tvár rôzne strašideľné veci a vyzdobovať naše obydlia rôznymi hrôzostrašnými dekoráciami? A že my predsa spomíname na našich blízkych na Dušičky? Tak sa pozrime na tento sviatok z historického hľadiska. Možno vás prekvapí. Halloween je starší ako by ste si mysleli. Uctiť si svojich mŕtvych počas jednej noci v roku začali už starí Kelti a s kresťanstvom tento sviatok nemal nič spoločné. V tých časoch ho volali "Samhain". Zaujímavé na tomto sviatku je aj to, že ako kráčal stáročiami a jeho zvyklosti sa menili s kultúrou alebo náboženstvom, dátum ostával rovnaký. Noc z 31.10 na 1.11. Od Írska cez Rím putoval naprieč Európou. Od pohanských rituálov až po kresťanský sviatok "Všetkých svätých". Až sa dostal do Ameriky. Tu sa z neho pomaly začal vytrácať vážny charakter a oslava smrti začala byť farebná, magická a čarovná. Plná kostýmov, masiek, zábavnej a strašidelnej výzdoby, ku ktorej neodmysliteľne patria vyrezávané tekvice so sviečkou vo vnútri. Tento sviatok v nás všetkých stále vyvoláva pocit démonickosti, tajomna a fantázie. Jesenné obdobie, ktoré samo o sebe v sebe nesie koniec, tmu a rozpad, je pre tento sviatok tým pravým obdobím. Všetko okolo nás je pochmúrne, chladné, máme čas sa razstaviť a naposledy sa nadýchnuť voňavého vzduchu z opadaného lístia a odkvitajúcich kvetín. Nadchádza obdobie zimy, oddychu a kľudu. Tento sviatok nájdeme aj v iných končinách po celom svete v rôznych obmenách. Čo je však veľmi zaujímavé, ľudia sa stále viac a radi vracajú k pohanským zvyklostiam, ktoré sa nevytratili ani stáročiami kresťanstva. Smrť nie je veselá, ale patrí k životu a nám ľuďom sa nesie ľahšie, ak ju môžeme medzi sebou zdielať. Stretnutia na cintorínoch sa nemusia niesť v pietnej atmosfére, tá je na mieste pri pohrebe. Ale Halloween je oslava, sviatok, kedy sa stretnú rodiny a priaťelia pri nevšednom halloweenskom jedle, ktoré môže byť aj zábavné a kreatívne. Tak isto aj masky, krvavé, škaredé, hororové. Nezabúdajme ani na svoj domov. Výzdoba pomáha odháňať zlých duchov, priblížiť sa našim zosnulým a je to aj krásna aktivita pre celú rodinu, pri ktorej môžeme spomínať. To je jedna z vecí, ktorá deťom uľahčuje pochopiť tento sviatok, nebáť sa ho a ani smrti. Čo vy na to? Snáď som sa nikoho nedotkla, ale pre nás je tento sviatok veľmi dôležitý. Je veľmi duchovný aj zábavný. Je to zmes smútku z odchodu, aj radosti, že sme spolu. Tešíme sa z maličkostí, ktoré navaríme, z výzdoby nášho bytu, aj z večernej prechádzky po cintoríne, kde zapalujeme sviečky našim blízkym, ktorí už nie sú medzi nami a nechávame sa unášať tou čarovnou chvíľou plnou rozsvietených svetiel. V tom okamžiku sa cítim neskutočne kľudná. Všetko má svoj začiatok aj koniec. S láskou spomínam... TEKVICOVÁ VÝZDOBA MUSÍ BYŤ NIEČO MALÉ POD ZUB-krvavé chlebové prsty, veselé macronkové tekvičky... KRÁSY JESENE-príroda má všetky odtiene červenej, hnedej, zelenej a žltej. VĎAKA APPKÁM SI VYTVORÍTE VLASTNÉ POZVÁNKY, PLAGÁTY ČI STRAŠIDEĽNÉ FOTKY popustite uzdu fantázii. Čím strašideľnejšie, tým lepšie. VAŠA ADELKA FOLLOW ME INSTAGRAM, FACEBOOK, TIK-TOK.

Veľmi výživný, veľmi chutný a veľmi zdravý. Takto by som charkterizovala tento šalát, ktorý je skôr hlavné raňajkové menu ako šalát. Príjemne Vás zasýti, ale pritom nebudete najedený tak, že sa ďaľšie 2 hodiny ani nepohnete. Proste avokádo je super potravina a v kombinácii so zvyškom, Vám v tomto šaláte spríjemní deň hneď zrána. Pokiaľ máte doma 2 zrelé avokáda, zvyšok v špajzi určite nájde tiež a budete mať šalát hotový do 10 minút. POTREBUJEME 2 zrelé avokáda 2 na tvrdo uvarené vajíčka 1 cubuľu 2 paradajky NA DRESSING 1PL olivového oleja 1PL dijonskej horčice soľ a mleté čierne korenie na dochutenie POSTUP Začneme vajíčkami, ktoré si uvaríme na tvrdo. Za 5 minút sú uvarené a dáme ich chladiť do studenej vody, aby sa ľahko šúpali. Pokiaľ nám chladnú vajíčka začneme so šúpaním a krájaním. Najprv avokádo, potom paradajky a na záver cibuľu. Všetko ošúpeme a nakrájame na rovnako veľké kúsky. Do šalátovej misky si dáme ingrediencie na dressing. Metličkou jemne vyšľaháme, aby sa spojili. Myslite na to, že horčica je slaná, preto so soľou opatrne. Lepšie prisoliť ako presoliť. Všetko pridáme k dressingu. Na záver ošúpeme a nakrájame vajíčka. Premiešame a máme hotovo. Podávame s chlebíkom alebo hriankou. Skvelé, výdatné a zdravé raňajky sú predsa základom pekného dňa. Dobrú chuť. Vaša Adelka. ĎAKUJEM ZA SLEDOVANIE NA INSTAGRAME, FB ALEBO TIK-TOK.

Šípky dozrievajú až koncom jesene. Vraví sa, že by sa mali zbierať s prvými mrazmi. Tento rok by som ich však asi nepozbierala ani v decembri, lebo takú teplú jeseň si nepamätám. Moje šípky na záhrade však už pekne do červena dozreli a preto bol najvyšší čas ich pozbierať a zavariť. Minulý rok som šípky sušila na čaj, tento rok z nich bude džem. Sladký, korenistý, kombinovaný s jabľčkami. Keď ho v zime otvorím, budem sa tešiť z jeho vône, ktorá mi pripomenie dni, ktoré som strávila v prírode. Šípky podporujú imunitu, detoxikujú a sú dobrou prevenciou proti chrípke a nádche, nehovoriac o ich skvelej chuti :-). Tak ak máte v okolí krík šípovej ruže alebo ho stretnete po ceste, nazbierajte si ich zopár a pripravte si aj vy doma svoj pohár zdravého džemu. POTREBUJEME (množstvá sú orientačné, vždy ide o veľkosť hrnca, aj o to, aký sladký chcete svoj džem a koľko šípok sa vám podarí nazbierať :-)) cca 300g šípok vodu 150g kyslích jabľčok badián 3-4 klinčeky 1/2ČL mletej škorice cca 150-200g cukru (môžete použiť trstinový, ale aj brezový, či nahradiť cukor medom) 2ČL citrónovej šťavy (1ČL kys.citrónovej) 3-4 malé zaváracie poháre Nazbierané šípky umyjeme a odstránime z nich oba konce- chlpatý aj stonku. Nemusí to byťv úplne precízne. Dáme ich do hrnca a zalejeme vodou. Voda musí byť asi 1cm nad šípkami. Necháme prikryté variť 20minút, sem tam premiešame. Po 20 minútach pridáme ošúpané a nakrájané jabľčka, badián, klinčeky a škoricu. Všetko varíme ešte 15 minút, respektíve do mäkka. Po dovarení vyberieme badián a klinčeky, tie už svoju úlohu splnili. Ponorným mixérom všetko rozmixujeme na kašu. Ak by bola príliš hustá, trochu ju rozriedime vodou. Zoberieme si pasírovač alebo sytko a kašu prepasírujeme. Takto sa zbavíme otravných semienok, ktoré sú tvrdé a nedajú sa zjesť. Prepasírovaný základ dáme znova do hrnca, pridáme cukor a povaríme ďaľších 15 minút. Keď je cukor rozpustený, pridáme citrónovú šťavu (kyselinu citrónovú), aby si džem zachoval krásnu farbu. Nalejeme do pohárov, zatvoríme a sterilizujeme vo vodnom kúpeli 15 minút. Šípkový džem sa skvelo hodí na koláče. Taký mrežovník je s ním proste neodolateľný. Na raňajky do jogurtu alebo na šišky, mňam