Vyhľadávanie

PAMÄTÁŠ, AKO SME SA STRAVOVALI ZA SOCIALIZMU?

Určite sa aj vám stáva, že sa zasnívate v spomienke z detstva a vyčarí sa vám úsmev na tvári, keď vám nejaká chuť alebo jedlo pripomenie tie čarovné detské časy.

Mne sa to tiež stáva. Napríklad pri ryži s kuraťom, cviklovom šaláte alebo pri pudingu, či krupicovej kaši. Nie vždy, ale niekedy tá chvíľa príde a je veľmi príjemná.

Vráťme sa spolu do detských čias socializmu a primomeňme si, čo sme vtedy jedli.

Ako deťom nám doma varili jedlá mami alebo staré mami. Ja z detských čias nezabudnem na chlieb z maslom a čerstvými paradajkami z Miletičky, ktoré som jedávala od malička. Chlieb, paradajky, chuť masla. Neviem, aj Vám sa zdá, že to vtedy chutilo o trocha lepšie alebo mám len spomienkový optimizmus?

Nedeľný obed voňal z každého okna, v každom vchode. Mne navždy ostane v pamäti hlavne nedeľná polievka.

Uvarené mäsko s koreňovou zeleninou, ktorú sme ako deti chrúmali, práve očistenú a nakrájanú, sediac na kuchynskej linke hrozne hladné, ešte pred tým, ako sa hodila do hrnca.

Zelenina samozrejme z trhu, čerstvá, celá od čiernej hliny. Čerstvá sliepka od maďarov. Ovocie bývalo iba sezónne. Najviac sme sa tešili na prvé jahody, hrášok a čerešne.

V meste ste sa mohli tiež dobre najesť. Bufety ste mohli nájsť v nemocniciach, podnikoch alebo vo fabrikách. Mliečne bary boli sofistikovanejšie. nebolo ich tak veľa. Nachádzali sa hlavne v centrálnejších častiach mesta. V bufetoch som milovala smažené rybie filé, v mliečaku zas vtáčie mlieko a perkelt s haluškami.

MLIEČAKY

V mliečakoch (ako sa ľudovo nazývali mliečne bary) sa varilo pre širokú verejnosť. Každý deň čerstvé jedlá a veľmi lacné. Takže počas obedov to tam praskalo vo švíkoch. Ja som si dávala halušky alebo vepřo-knedlo-zelo a ako dezert, keď som už bola prejedená pudingom, prichádzalo na rad vtáčie mlieko. Dnes ho už robia málokde, je to podpultový tovar.

Mliečne bary boli naozaj super a v dnešnej dobe by boli aj veľmi trendy. Našlo sa tam pár miest na sedenie, ale väčšinou sa jedlo na stojáka.

Pulty na jedenie boli orientované smerom do výkladu, takže vy vo vnútri ste mohli pozorovať ruch, ktorý bol vonku a sledovať hladných slintajúcich ľudí, ktorí prechádzali okolo a nechcelo sa im stáť v neuveriteľných frontách, aby sa aj oni dostali dnu a najedli.

Pre sledovateľou z vonka to bolo veľmi lákavé, lebo videli na tanieroch strávnikov, aká bola v ten deň ponuka. Ak ste uvideli to, na čo ste mali chuť, prišli ste sa dnu a najedli ste sa. Otázne bol, či vaše menu mali, kým ste prišli na rad.

PIPI GRIL

Ako staršia som v Bratislave chodila do Pipi-grilu.

Ako názov napovedá varili a grilovali sa tam jedlá z kuracieho mäsa.

Mohli ste si dať polku grilovaného šťavnatého, tak akurát nasoleného kuraťa alebo kurací perkelt. Mňam.

Bola som veľmi smutná, keď ho po prevrate zavreli. Už nikdy alebo skoro nikdy som nejedla také dobré grilované kura. Neviem, či to bolo kvalitou kureniec, ktorá v dnešnej dobe je všelijaká alebo skôr tým, že kuchárky, ktoré tam robili celý život, to mali proste zmáknuté.

Každý, kto chodil na základnú školu, sa stretol so školskou vývarovňou- čiže školskou jedálňou. Šťastnejší z nás narazili na žienky-kuchárky, ktoré svoju prácu mali radi. Ale to bola skôr výnimka. Ale aj napriek tomu sa oplatí zaspomínať si na tie jedlá.

ŠKOLSKÁ JEDÁLEŇ

Väčšina detí sa tešila na sladké jedlá- žemľovka, dukátové buchtičky... ja nie. Ja som milovala mäso. Najviac bolo kura s ryžou a uhorkovým šalátom. Alebo aj tarhoňa bola super.

Je pravda, že niekedy nestíhali a dostali ste nedovarenú ryžu alebo zemiaky. Ale horšie bolo dostať vyschnutý žuvačkový kus vareného hovädzieho. I keď to nebolo nič oproti piatkovej sekanej alebo fašírke. Vtedy sme sa neskrývane zabávali a hľadali kus pomletého mäsa, ktorý sme počas toho týždňa nedojedli. Proste piatky sa niesli v dobrej nálade- dojedzme, čo sme počas týždňa nepojedli a bolo to pekne zamaskované v mletom niečom.

Napriek tomu ja osobne mám na školskú jedáleň len tie najlepšie spomienky. Ako ste na tom vy? Aké spomienky prenasledujú Vás. V dobrom, či v zlom. Na aké jedlo si spomínate najviac?

Školské jedálne boli taký kolotoč tlačenice, hladu, potešenia či sklamania z jedla, ktoré bolo aktuálne na menu dňa.

Aspoň sme sa pri stole mohli konečne so spolužiakmi trocha porozprávať.

Určite si aj vy si spomeniete na tie svoje naj jedlá zo školskej jedálne- najlepšie alebo najhoršie, to nie je podstatné. Tieto jedlá v nás proste stále rezonujú. U niektorých z nás sa ten pocit preniesol až do dospelosti a averzia voči niejakému jedlu pretrváva do dnes. Paradajková, kôprovka, či tekvicový prívarok???

Ak sa bavíme o jedlách z nášho detstva, musím spomenúť aj jednu super reštauráciu v Bratislave.

DIÉTKA

Volala sa Diétka. Aspoň myslím, lebo nikto ju inak nenazval.

V Diétke sa varili jedlá pre ľudí s rôznymi diétnymi obmedzenia. Chodili tam žlčnikári alebo dietári.

My sme tam chodili, lebo tam dobre varili. Všetko bolo čerstvé a veľmi chutné. Mali ste na výber z množstva rôznych slaných aj sladkých jedál. Presne si nepamätám, čo všetko, ale moje naj bolo ako vždy mäso s prílohou a s kapustovým, uhorkovým alebo cviklovým šalátom. Po jedle ste si mohli dať aj čerstvo upečený koláč.

BRATISLAVSKÉ ROŽKY

V okienku vonku predávali bratislavské rožky, ktoré sa mi stali láskou. Vďaka tomu som o roky neskôr vytvorila vlastný recept na túto bratislavskú tradičnú pochúťku a začala ich sama piecť.

Bratislavské rožteky som si nemohla nechať újsť. Každý deň ich mali iba obmedzené množstvo, preto sa mi občas stalo, že som si neprišla na svoju sladkú bodku po obede. A neboli ani najlacnejšie. Stáli najprv 0,60 halierov a neskôr korunu a potom 1,50,-. S prevratom prišiel aj ich koniec.

PIRÔŽKY

Počas socializmu ste ako dieťa mohli nájsť ešte ďaľšie dobroty. Nezabudnuteľné boli určite pirôžky. Pre predstavu boli podlhovasté zo sladkého kysnutého cesta, plnené džemom, makom, orechmi alebo tvarohom. Vysmážali sa v oleji a bola to kaloriská bomba, ktorá vymizla s príchodom zdravého životného štýlu bez kalórií.

FASTFOOD ZA SOCIALIZMU

Langoš tak isto patril ku socialistickým gurmánskym výdobitkom. Nikoho by vtedy nenapadlo robiť mrazený polotovar. Langoš urobili čerstvý priamo pred vami a bola to jedna z najlacnejších vecí, ktoré ste si mohli na jedenie kúpiť.

Zimou sa niesla vôňa pečených gaštanov. Gaštany si chodili predajcovia zbierať sami. Tajné gaštanové lokality si strážili ako zlatý poklad. Aj preto predaj gaštanov trval maximálne mesiac, lebo gaštany sa nedovážali zo zahraničia.

Stáli sa na ne dlhé rady. O to krajšie bolo, keď ste dostali svoj balíček s teplými gaštanmi , ktorý vám zahrial ruky aj dušu.

Určite by sa našlo oveľa viac jedál, ktoré v nás stále rezonujú. Tento malý gastrovhľad snáď rozprúdil vaše socialistické spomienky na to, čo sme jedávali.

Toto bolo moje gastro detstvo v Starom meste v Bratislave.

VĎAKA ZA SLEDOVANIE NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH.